[8.8.2013]

8. august 2013 at 0:58 | n. |  diary
Pocity. Skurvené pocity. Nedokážem si vysvetliť, prečo robíme niektoré veci ktoré vieme, že sú pre nás zlé, ale aj tak ich robíme. Neustále máme potrebu vytvárať si v živote komplikácie, aj keď všetko ide hladko a je nám fajn. A potom sa čudujeme, prečo niesme štastní. Či som to len ja? Len ja si vytváram tieto komplikácie a dôvody aby som nebola štastná?
Neviem prečo ale strašne sa bojím samoty. Na jednú stranu chcem byť už konečne samostatná, chcem sa vedieť sama o seba postarať, ale taktiež chcem mať okolo seba ľudí vďaka ktorím budem štastná, ktorí ma vždy podporia, ktorí tu vždy pre mňa budú.
Taktiež sa bojím sklamania, bojím sa, že tí ľudia ktorích milujem najviac na svete proste raz odídu a mne ostane v srdci jedna veľká diera. Prázdno. Nič. Len ja sama zo svojimi zvrátenými myšlienkami.

Neviem prečo ma teraz popadla chuť písať, ale nejako to potrebujem zo seba vydať. Mám slzy v očiach a ani vlastne netuším prečo. Štve ma celý tento svet, aký je skazený, akí sú ľudia zlí, a ja som jedním z nich. Kedysi som bola úplne iná, bola som dievča ktoré síce nevychádzalo často von a s nikým sa pomaly nebavilo, ale vedela som kto som, aká som, a vedela som že sa nikdy nechcem zmeniť. A aj napriek tomu sa stalo to, čo som nikdy nechcela aby sa stalo. Zmenila som sa. A áno, je pravda že vekom sa každý mení, ale nikdy som nechcela byť taká aká som. Prečo sa namiesto horšieho a horšieho človeka nemožem meniť v lepšieho? Tento svet je tak skurvene tažký, a to mám len ledva 18rokov. Viem že som si toho ešte veľa nezažila, veď každý si povie že mám celý život pred sebou, ale ani si neviete predstaviť ako sa neteším a zároveň teším na budúcnosť. Neviem prečo, ale stále som mala v sebe kúsok optimizmu čo sa týka budúcnosti, aj napriek všetkému čo sa deje teraz. Dúfam a pevne verím že raz budem naozaj štastná a pochopím zmysel tohto zvráteného života.

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Sassy | Email | Web | 19. august 2013 at 15:43 | React

Takéto niečo zažívam raz za čas aj ja. Je to strašné. Ale snažím sa tešiť z maličkostí. Maličká som bola strašne skromná a zrazu základná, najlepšia kamoška a zo mňa, malej a tichej búrky stala ničivá, všetko brajúca s tornádom. Nemám rada zmeny. Iba ročného obdobia, ale aj tie niekedy ľutujem. Presne ti rozumiem. ;)

2 Left Grasshopper. | Web | 2. november 2013 at 20:01 | React

heey, vráť sa! píš! chýba mi tu život! a plánovanie nášho stretnutia, všetko...
a dúfam že vieš kto som :)

3 Left Grasshopper. | Web | 10. november 2013 at 18:00 | React

Nebolo to prvy raz čo som tu bola alebo si spomenula...často sem chodim a sledujem či si zasa nedostala chuť písať alebo len jednoducho nenapísala aspon jednu vetu. Škoda že sa veci takto menia...Inak by ma vobec nenapadlo že ty  už budeš maturovať. Všetci normáli, v pohode a tí moji najlepší, či už z blogu alebo z reálneho života tento rok maturujú :D ...zasa ostanem sama :(

4 sarush ef | Web | 29. november 2013 at 17:52 | React

člověk děla věci co nemá.. i když ví, že pak padne na hubu.. prostě to tak je.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement