March 2012

[25.3.2012] A lot of things have changed.

25. march 2012 at 23:42 | n. |  diary
Ako je možné že mám na predošlom článku dátum 26.marca 2012?! -.-
Dobre začnime poporiadku. Teda ani neviem ako mám začať. Proste ma popadla tá chuť napísať sem článok aj keď tento blog už zapadol prachom. Veď nevadí, hah.

Zaráža ma pár vecí:
--> Po prvé. Ako môžu byť niektorí chlapi /väčšina/ také svine? Ach, ani neviem ako to všetko sformulovať do slov, ale pravdupovediac už mi je lepšie. S ním som sa rozišla, a aj keď som to prvé dni ľutovala, zistila som že to bola najlepšia vec ktorú som v tej chvíli mohla urobiť. Typický chlap. A ja, hlúpa naivka. Ďakujem, na chvíľu si dám od chlapov pokoj.. Aspoň sa teda pokúsim (:D).

--> Po druhé. Prečo sú pre mňa chlapci lepšími kamarátmi ako dievčatá? Prečo vládne medzi dievčatami rivalita, nenávisť, ohováranie, a žiarlivosť. Neviem, asi som divná, ale radšej budem mať viac kamarátov ktorý sa na mňa pozerajú možno viac mužským spôsobom (veď sa chápeme) ako kamarátskym, ako dievčat, ktoré ma budú za chrbtom nenávidieť čo i len si kúpim krajší kúsok oblečenia v obchode, alebo budem mať krajšieho chlapca ako oni. Možno som aj ja taká, že väčšinu dievčať nemám rada, lebo majú krajšie to, a to, a hento, ale popravde, to sme my dievčatá. A preto sa radšej budem baviť s chlapcami. Mám ich radšej. Radšej sa spoznávam s chlapcami ako s dievčatami. Radšej sa stretávam s chlapcami. Mám ich proste radšej. Teda pokiaľ sú to chlapci s rozumami v hlave s rešpektom k ženám.

--> Po tretie. Ako si niektorí ľudia absolútne neuvedomujú že ich očividne nečaká pekná budúcnosť ak trávia celé dni pitím alkoholu a prefajčením si pľúc. Možno som až príliš kritická, ale úprimne, čo čaká takýchto ľudí v budúcnosti? Absolútne nič, len prežijú život ako nič a ani sa nenazdajú a bude koniec. Neviem ako vy, ale ja si môj život predstavujem úplne inak. Nechcem ho prepiť a prefajčiť s pocitom že mám absolútne okno skoro celý život. Dobre, nevravím sem tam si vypiť s ľudmi ktorých máme radi a porozprávať sa, ako normálni ľudia, napríklad pri pohári vína, ale nie každý piatok ísť, ožrať sa, a na druhý deň si nič nepamatať. Aký to má význam? Že sa cítite na chvíľku štastí? Ale aj to vás na druhý deň prejde. Čo tak si nájsť niečo čo nás robí štastých aj bez alkoholu? A na trvalo. Dobre, nevravím aby sme boli štastí 24/7, 7 dni v týždni, veď každý máme svoje slabé chvíľky, ale dopekla prečo stráviť svoj život nad alkoholom. Takíto ľudia ma vedia tak vytočiť. A len včera som si uvedomila, že som taká štastná, že som taká aká som, aj keď si niekedy pripadám ako z inej planéty a že nepatrím medzi týchto ľudí, ale som rada že som sa narodila inak, že vidím vo svojom živote iný význam ako alkohol a zábavanie. Rada sa prechádzam, rada premýšľam, rada robím čo ma baví, a aj keď sa mám väčšinu svojho života s prepáčením nahovno, verím že mám peknú budúcnosť a že budem štastná. Možno som len príliš naivná, možno som len príliš zasnená, ale koho to zaujíma? Mňa nie, som rada za seba, za to aká som a aj keď by som niektoré vlasnosti určite chela zmeniť, nikdy nechcem zmeniť spôsob, ktorým sa pozerám na svet.