October 2011

one day.

30. october 2011 at 23:53 | n. |  photography
Dnes som bola po hroboch. Tak som niečo pofotila. A zajtra alebo pozajtra sa ešte chystám raz, za tmy, tie svetielka, juj <3 Snáď to výjde. Tak tu sú dve fotky, kritiku beriem, tiež niesom 100% spokojná, je to také..divné..ale tak, učím sa, však :)


[24.10.2011] Everything is not okay. Maybe one day?

24. october 2011 at 18:18 | n. |  diary
Idem sa s vami podeliť o moju smutnu náladu. Alebo radšej nie?. Neviem, najväčšiu chuť písať článok mam vtedy, keď mi je úplne že nahovno,alebo som úplne najviac štastná. A to som štastná už nejaké tie 3 týždne nebola. Ani niesom,ovšem..
Neviem, už už sa zdalo, že mi je pomerne fajn, posledné 2 dni mi bolo naozaj fajn, aj mi teda je, až na poslednú polhodinu. Poznáte tie zmeny nálad však? Tak je to tu zase. Mala som chuť sa ísť prejsť so psom, tak som šla. Prechádzala som, počúvala som hudbu, samozrejme smutnú, a tak to na mňa došlo. Smútok. Prechádzala som miesta kde som kedysi chodila s ním. Pred očiami som mala všetky spomienky a zážitky, v očiach zase slzy. Aj teraz mám, ale to je vlastne jedno.
Naozaj ma mrzí že tu zase píšem len o tom jednom istom. Stále, dookola, a ani mi to vlastne nepomáha. Teda, možno trochu áno.
Hovorí sa, že zlomené srdce vyliečime novou láskou. Ale poviete mi niekto kde mám nájsť chlapca ako bol on? Nikde. Neexistuje..


Na školu som sa poslednú dobu nejako vykašlala. Aspoň že tu sú už prázniny. Vydržať posledný deň, a mám pokoj aspoň na týžden. Nabudúci štvrtok ideme do Oswienčimu.. Tak som zvedavá.
Myslím že končím, tak sa majte fajn, a prepáčte za malú nečinnosť.

lights.

19. october 2011 at 20:26 | n. |  photography
moj deviantart účet: <link> . -->plný náhľad <--
ano pred tym ako začnete kritizovať, ani mne sa to nepáči, len som skúšala fotiť v tme, veľmi mi to nevyšlo, tak dúfam že chápete. thanks.
ale bol to pekný deň, trebalo aspoň niečo zvečniť. ^^

[16.10.2011] I really need you in my life.

16. october 2011 at 12:03 | n. |  diary
Dlho som sa neozvala. Teda, nejaké 4 dni, keď dobre rátam. Neviem, nemám chuť, nemám o čom písať. Rada by som aj niečo zmysluplné napísala, čo by dávalo zmysel, ale naozaj neviem. Prežívam divné obdobie, každý deň si prajem nech to už skončí, že keď ráno vstanem, nech mi je aspoň lepšie. Ani neviem čo mi je, je mi smutno, je mi nanič, je mi hrozne..
Je mi divne, keď si pomyslím aká som bola štastná.. kedysi. vtedy som bola najštastejšie dievča na svete, aj keď som ani zďaleka nemala to co som chcela, ale mala som to, na čom mi najviac záležalo. jeho. a teraz, nemám nič...








No nič, tak ja idem, neviem čo viac by som k tomu všetkému napísala. Majte sa dobre..

P.S.: No, a ešte som zabudla. Piatok som bola na tom cintoríne, nič som nepofotila (no mám zopár fotiek ale tie stoja za hovno) pretože hádajte čo. Na celom cintoríne svietili možno 2 sviečky. Takže bola všade úplna tma. To nič, pôjdem tam na dušičky. Ale inak, som prežila pekný piatkový večer s kamarátom:)

[11.10.2011] You never really can fix a heart.

11. october 2011 at 18:18 | n. |  diary
Aaaaaa odkedy som našla túto pesničku, nedokážem ju prestať počúvať. Milujem tie slová.


Taaakže, ako by som začala, respektíve pokračovala? Posledné dni sú ten istý stereotyp, naozaj ma to nebaví, už chcem nejaké prázniny, chcem mať čas ísť von, pofotiť niečo, a tak. Viete, teraz vôbec nemam čas skoro na nič, len sa učím, alebo poobede spím kedže únava ma premáha čím viac tým častejšie, takže si poobede pospím a potom sa učím. Som rada, že mi to teraz ide, pretože zatiaľ mám len jednotky a dvojky + jednu 5 z matematiky, ale to snáď ani nebudem komentovať, to by ste museli poznať moju matikárku. Už by som naozaj rada šla fotiť, ale čas mi nejako nepraje. Snáď mi piatok výjde, mám isť totižto fotiť na cintorín, za tmy. ehm, už vidím tie fotky na ktorých bude vidno veľké s prepáčením hovno. Ale nie, ja si ešte preštudujem nejaké veci ako fotiť v tme, aj keď to mi asi bude treba statív, nuž, budem si musieť poradiť bez neho kedže žiaden nemám. Má ísť somnou kamarát, tak mi bude robiť spoločnosť a aspoň sa tam v noci nepokakám. :D Inak, ten cintorín je taký krásny. Je veľký a starý, a vkuse keď sa pozriem von z môjho okna, vidím v diaľke len take svetielka ktoré z neho idú. A to je dosť ďaleko. Ale je to krásne, fakt. :]

Poslednú dobu som závislá na tumblr. Áno už aj mňa to pochytilo, ale keď to je také užasné! :D Viem nad ním presedieť aj hodiny a pozerať si obrázky ktoré ma fascinujú. ^^
Myslím že končím, inak by tento článok bol plný nezmyselných (pre mňa prakticky dosť zmyselných) obrázkov, a to nechcem. Majte sa faaajn! <3
nikčulka pikčulka. (:D)

tree.

9. october 2011 at 11:48 | n. |  photography
moj deviantart účet: <link> . -->plný náhľad <--
Staršia fotka, ale nemala som čas ju sem dať..

[8.10.2011] Let´s run away and never look back. Can we, please?

8. october 2011 at 11:28 | n. |  diary
Hmm, kedy som naposledy písala? pred 3 dňami? Tak, odvtedy sa vlastne skoro nič nezmenilo. Veď to poznáte, tie typické školské dni, ráno vstanem, umyjem sa, pripravím sa, vyvenčím psa, idem do školy, prídem zo školy, učím sa, som tu, a tak sa to opakuje dookola. Naozaj milujem tento stereotyp. Dnes konečne sobota, konečne som sa vyspala, konečne som nemusela vstávať o 6tej ráno. KONEČNEEEE! Pred chvíľou som sa bola naobedovať (u mňa sú vkuse tie raňajky a obedy nejako inak :D), a keď dopíšem tento článok idem do sprchy, idem sa nachystať, a o 1 idem za kamarátkou na jazero (sídlisko v košiciach). Ideme fotiť, porozprávať sa, vonku je pekne (ehm dúfam že to slnko vydrží,už teraz je nejako zamračené >.<
K včerajšiemu peknému dňu -> V škole som trčala len 4 hodiny kedže mi prvá a posledná odpadli, potom som prišla domov, navarila som si obed (som šikovníček!), potom som asi hodinku strávila nudením sa na facebooku, pozeraním videí a bláblá, obvyklá nuda. :D Potom som šla vonku s B. (kamarát o ktorom som písala aj v jednom z predchádzajúcich článkov), a potom som bola doma, a neskôr som šla s kamarátom do kina :) Boli sme na Dream House, podľa mna bol užasný, ten trailer si musíte pozrieť! Teda aj film..
No, pomaly by som sa mala ísť chystať, takže sa lúčim, majte sa fajn, ďakujem za všetky komentáre ktoré mi tu zanechávate, teší ma to :) A obzvlásť chcem poďakovať M., pretože je taká užasná, ďakujem jej za všetky povzbudzujúce komentáre!

P.S.: Chýba mi. Snažím sa si to nepriznať..Ale je to tak, bohužial.
(prezerám si obrázky, a rozmýšľam, ktorý by som sem hodila, ale je ich tu toľko veľa ktoré vystihujú všetky moje pocity. Ako je to možné,sakra.)

..but not anymore.

n.

[5.10.2011] It´s getting better and better.

5. october 2011 at 18:59 | n. |  diary
Úprimne, je mi lepšie. Zlepšuje sa to, a ja som rada. Nie úplne rada, radšej by som bola sním a bola by som štastná, ale už niesom až v takých depkách, veď to chápete nie? Snáď raz nájdem niekoho kto ma bude zase milovať..
Všetko bude fajn a ja to viem :)
... No, čo ďalšie vám povedať. Nič také nové v živote sa mi neudialo, len som vám chcela napísať, že mi je lepšie, aj keď vás to možno vôbec nezaujíma..

Prečo zrazu všetky smutné obrázky vyjadrujú všetky moje pocity?

Ehm trošku nával obrázkov. Ale keď oni všetky vystihujú moju situáciu a proste.. Niektoré sú naozaj krásne... Majte zajtra dobrý deň, ja sa snažím tieto dni nejako prežívať, zatiaľ sa mi darí, tak snáď to bude len lepšie a lepšie. Inak mala som sa dosť veľa učiť, tak som sa neozvala. Každý deň máme nejakú písomku, akurát zajtra nie, takže dnes mám tak trochu voľný deň. Teraz si idem popozerať nejaké ďaľšie takéto obrázky, poprípade hodiť niečo na tumblr.
n.

[3.10.2011] I´ll make it without you.

3. october 2011 at 17:06 | n. |  diary
Čo mám povedať. Nemám slov, je mi hrozne, som zničená, unavená, a tak.
Včera som sa sním stretla, a rozišiel sa somnou oficiálne naživo. Určite si viete predstaviť ako som sa mohla cítiť, však. Keď mi všetko dopovedal, len som stála a plakala som, potom som ho objala a plakala som mu na ramene. A to trvalo niekoľko minút. Nakoniec som ho posledný krat objala a pobozkala, a dala som mu list ktorý som mu napísala. Potom som šla za kamarátkou, s plačom som ju objala (toto som potrebovala! veľmi..), a vyrozprávala som sa jej. Bolo mi lepšie. Ani si neviete predstaviť ako mi to pomohlo. Aj teraz mi je lepšie, ale predsa len, stále mi je hrozne.
Už sa o tom nechcem baviť. Vkuse na to myslím. Ráno som vstala, prvé na čo som pomyslela bol on. Všetky tie zážitky, spomienky, krásne chvíle. ... Dobre, už prestávam, lebo mi bude len horšie... (:
Niekedy je asi lepšie predstierať že je vám dobre. Nuž, niekedy sa to nedá.
Inak, viete čo som zistila? Že mám viac kamarátov, ako kamarátky. Možno to znie divne, a možno to aj divné je. Ale ja neviem. Asi to je tak.. Jeden kamarát je taký zlatý ku mne poslednú dobu. Strašne mi pomáha v tomto. Predvčerom keď mi M. napísal že sa musíme stretnúť, viete prečo, tak proste ten kamarát B. mi napísal že ak chcem, že príde sem a sa somnou o tom porozpráva a tak. Ja som mu samozrejme napísala že radšej nie lebo som už odmaľovaná, neviem zastaviť plač a nechcem sa pred ním strápniť, ale on mi napísal že mu je to absolútne jedno, že je blízko mojho bloku, no tak som nakoniec šla. A pomohlo mi to. Včera mi taktiež volal, že ako to dopadlo, a tak. Teší ma že tu je pre mňa aspoň pár ľudí v túto chvíľku. Som im všetkym vďačná. Tak ako aj vám, ďakujem za všetky komentáre, ja viem že bude lepšie, raz určite :)
Mala by som sa ísť učiť, pretože za hodinku príde kamarátka, a ja mám zajtra písomku z geografie, a nič neviem. Tak teda idem na to, nech to mám rychlo za sebou.

Majte sa dobre, a ďakujem za všetky komentáre, aj keď ich je málo, a nechodí tu veľa ľudí, ale aj tak som vďačná za každého návštevníka. :)

milujem takéto pesničky. teraz počúvam len také. smutné. pomalé.
.

[1.10.2011] Nothing lasts forever.

1. october 2011 at 20:14 | n. |  diary
Keď pomyslím že zajtra máme 10mesiacov.. je mi smutno. Teda, je mi horšie než smutno. Niesom si istá či to tu chcem napísať. Asi skôr nie, pretože pár ľudí z reálu vie o tomto blogu.
Neviem. To je vlastne jedno.
Ehm tieto 4 vety mám rozpísané už asi hodinu. Neviem čo mám písať. Mám toho toľko na jazyku, z čoho sa chcem vyrozprávať, ale nejde to. Nedá sa. Kiežby mi bolo lepšie. Ako pred pár dňami...
Najhoršie je na tom to, že nemám nikoho kto by ma objal, a povedal mi, že všetko bude O.K. Tento článok píšem so slzami v očiach. Nieje mi dobre. A to som sa chystala pozrieť si nejaký smutný film. K tomu aby som plakala mi netreba ani smutný film... Aj tak si ho pozriem. Ľahnem si do postele s čokoládou a smutným filmom, a možno potom mi bude lepšie.
Trasú sa mi ruky. Teda, ruka. Ani neviem prečo. Chce sa mi plakať, a zároveň kričať. Chcem výjsť von, chcem sa ísť prejsť. Sama. Ale kedže sa bojím, budem si musieť vystačiť s mojou izbou, posteľou, čokoládou a kapesníkmi.
Dnes večer som mienila byť niekde úplne inde. Robiť niečo úplne iné. Ale uvedomila som si, že na to nemám náladu. Nemám náladu na nič okrem smutného filmu, jedenia čokolády a plakania. A verte, že mne to pomáha..
Potrebujem objatie. Od niekoho, komu na mne naozaj záleží.

Každopádne môžem dúfať, že mi čoskoro bude lepšie. Majte sa dobre, aspoň 100x lepšie ako ja:)

Every relationship is messed up. What makes it perfect is if you still want to be there when things really suck.

[23:44] Asi pred 2 hodinami sa somnou rozišiel. Teda, zajtra to bude oficiálne z očí do očí. Pamätáte ako som pred 4dnami písala aká som štastná? S ním. Tak všetko je preč, už je to len minulosť. A ja stále nechápem prečo. Nič som nespravila, len ževraj nemáme spoločné záujmy. Poviete mi čo to je za hlúposť, povedať niečo také po 10tich mesiacoch? Už to neriešim. Dúfam len, že to zajtra zvládnem, aj keď sa pravdepodobne slzám nevyhnem. Ale verím že všetko bude OK. Len kedy? To ukáže čas..